Obsah
Viac ako storočie autori sci-fi a vedci špekulovali o tom, ako raz kolonizujú Mars. Jedným z mnohých problémov s touto myšlienkou je však chladné marťanské podnebie. Mars je oveľa chladnejší ako Zem, a to nielen preto, že je vzdialenejší od Slnka, ale pretože jeho tenšia atmosféra nepodporuje silný skleníkový efekt.
Skleníkový efekt
Keď viditeľné svetlo zo slnka zasiahne povrch Marsu, absorbuje sa a mení sa na teplo. Planéta časť tohto tepla vyžaruje do vesmíru vo forme infračerveného žiarenia. Skleníkové plyny ako CO2 sú priehľadné pre viditeľné svetlo, ale silno sa absorbujú v infračervenej časti svetelného spektra. Plyny pôsobia ako prikrývka, ktorá zachytáva teplo a zvyšuje teplotu. Tento efekt je podobný ako pri skleníkovom skle, ktoré udržuje vo vnútri teplo.
Plyny v atmosfére Marsu
Marťanská atmosféra obsahuje viac ako 95 percent CO2. Zvyšné plyny sú zmesou dusíka, argónu, kyslíka a oxidu uhoľnatého. CO2 je silný skleníkový plyn, takže Mars má skleníkový efekt. Je to však veľmi slabé, pretože marťanská atmosféra je taká tenká - 100-krát menej hustá ako zemská atmosféra.
Historický skleníkový efekt na Mars?
Niektorí vedci špekulovali, že Mars mal raz silnejší skleníkový efekt. Napríklad údaje z kozmickej lode Mariner 9 v roku 1971 ukázali, že povrchová teplota na Marse sa výrazne zvýšila počas búrky s prachom, ktorá dočasne zachytila viac tepla v blízkosti planét. Astronóm Carl Sagan poukázal na to, že za správnych podmienok by dostatočné zvýšenie povrchovej teploty roztavilo marťanské polárne ľadové čiapky. Bolo to možné, pretože marťanské oblaky sú vyrobené zo zmrazeného CO2. Pri dostatočnom zahriatí by CO2 zahustil atmosféru a prispel by k ďalšiemu otepľovaniu. Sagan a ďalší astronómovia špekulovali, že k udalostiam tohto druhu mohlo dôjsť skôr v histórii Červených planét.
Zvýšenie obživy Marsu
V súčasnosti je skleníkový efekt na Marse veľmi slabý. Niektorí vedci sa však pýtajú, či je možné, aby sa Mars stal obývateľnejším z atmosféry. Tento prístup by podľa nich mohol vytvoriť silnejší skleníkový efekt a urobiť z Marsu teplejšiu planétu. Vedci si nie sú istí, koľko CO2 bude potrebné na zahriatie marťanského povrchu na množstvo CO2. Medzi ďalšie možnosti patrí pridávanie rôznych skleníkových plynov, ako sú perfluórované uhľovodíky (PFC), do atmosféry.